Na parkovisko pri Srdiečku (spodná stanica lanovky) sme sa dopravili tromi autami a lanovkou sme sa vyviezli na Kosodrevinu. Potom nasledovala zdĺhavá, postupne aj namáhavá túra po modrej značke smerom ku chate M. R. Štefánika. Keď sme prišli ku križovatke, rozdelili sme sa na dve skupiny – jedna išla na Ďumbier, druhá rovno ku spomínanej chate. Ďumbier sa vytrvalcom odmenil prekrásnym výhľadom. Zaujímavé bolo, že na tento výstup našli najviac síl tí, čo ešte predtým vraveli, že už nevládzu … Na chate sme sa všetci znovu stretli a dali si potrebnú pauzu. Cesta dolu (popri jaskyni Mŕtvych netopierov) sa síce zdala nekonečná, ale nakoniec sme všetci boli nadmieru spokojní a sľúbili sme si, že raz sa sem ešte musíme vrátiť. Tak dúfajme, že sa nám to splní …